.jpg)
Do fotogalérie bol pridaný nový album Výlet do rozprávky .
Naši šikovní piataci sa vybrali na výlet do rozprávky. Nie do hocijakej. Každý vytvoril vlastnú. Ponúkame vám možnosť pridať sa tiež k ich dobrodružstvám. Nech sa páči, naši začínajúci autori: Branislav Beňo, Mário Gajdoš, Janka Molnárová, Filip Vince a Alex Zorvan.
Na lodi počas búrky
Ešte v čase, keď sa dalo cestovať po svete, som bol na dovolenke v Bulharsku (Primorsko) s maminou, jej sestrou a Snehuliakom. Stretli sme tam Rumburaka s jeho ženou Ruženkou Šípkovou. Ich dcéra bola Zlatovláska. Ja a Zlatovláska sme sa vybrali na loď. Naším snom bolo potápanie v mori.
Dostali sme sa na loď, kde bol kapitánom Jack Sperow a jeho hlavní pomocníci boli Mickey Mouse, Dory a Nemo. Ich úlohou bolo naučiť mňa a Zlatovlásku potápať sa. Doviezli nás ku krásnemu útesu, kde sme sa dlhé hodiny šnorchlovali. Bolo to veľmi dobré. V podmorskom svete sme videli Aquamana, morského koníka a aj Ariel, ako sa prechádzala po morskom dne plnom koralov. Všetci sa veľmi tešili, že nás mohli spoznať. Bohužiaľ, museli sme sa rozlúčiť, pretože na mori sa v zázračnom momente spustila silná búrka, ktorá donútila kapitána Sperowa otočiť loď k brehu. Mali veľmi ťažkú úlohu. Úspešne doviezť mňa a Zlatovlásku na breh k našim rodinám. Búrka bola veľmi silná. Kapitán s posádkou museli vynaložiť veľké úsilie , aby nás dostali na krásnu piesčitú pláž. Počas búrky sme zažili veľké obavy, keď Zlatovláska spadla do mora a ja som ju bezpečne vytiahol na palubu našej lode.
Po peknom a aj akčnom zážitku sme sa s pomocou kapitána a jeho posádky dostali na breh. Tam po búrke na mori nebolo ani znaku. Bolo tam krásne slnečné počasie.
Dúfam, že Vás môj príbeh zaujal, keďže som sa len pred chvíľkou rozhodol byť autorom.
Filipko Holka Vince
Hríbová polievka
V malom domčeku za siedmimi horami, za siedmimi dolami žila mladá
mamička so svojimi dvomi deťmi Dankom a s Jankou.
Jedného pekného slnečného rána sa mamička rozhodla, že svojim deťom
na obed uvarí hríbovú polievku. Otvorila komôrku a zistila, že nemá žiadne
hríby. V tej chvíli zostala smutná, že deťom nemôže uvariť polievku. Deti na nej
smútok hneď zbadali a spýtali sa: „Mamička prečo si taká smutná?“ „Jáj, deti
moje, chcela som vám na obed uvariť hríbovú polievku, ale v komore žiadne
hríby nemáme.“ Deti nato hneď zareagovali a povedali svojej mamičke: „Neboj
sa, mamko, my ich ideme do lesa nazbierať, a potom môžeš polievku uvariť.“
Mamka im dala košík a povedala im: „Držte sa chodníka, aby ste hlboko
nezišli do lesa.“ Deti si od mamky zobrali košík a po chodníku vošli do lesa.
V tom Janka kričí Dankovi: „Pozri sa na ten veľký hríb!“ „Aj ja ho vidím!“
odpovedal Danko.
Tak si idú ďalej a zrazu zbadali malú srnku. Rozbehli sa za ňou, ale srnka
utekala ďalej, a tak sa im ju nepodarilo dohoniť. Zrazu zbadali, že zišli
z chodníka a chceli sa vrátiť späť. Po chvíli sa začalo stmievať, no chodník
domov nenašli. Danko povedal sestričke: „Stratili sme sa.“ Vtom Janka začala
úpenlivo plakať a vravela: „Čo budeme teraz robiť?“ Danko našiel vo veľkej
skale dieru a tam sa ukryli pred nocou.
Ráno, keď začalo svitať, sa deti prebudili a začali hľadať cestu domov. Po
chvíľke sa im podarilo nájsť vytúžený chodník. Po ceste domov nazbierali plný
košík hríbov. Na lúke pred domom zbadali mamičku a boli veľmi šťastní, že sú
doma. Mamička bola tiež šťastná, že sa deti vrátili domov zdravé.
Z nazbieraných hríbov mamička uvarila plný hrniec polievky a boli radi,
že všetko napokon dobre dopadlo.
Branislav Beňo
Noc v škole
Jedného pekného dňa sme skončili vyučovanie. Išiel som na obed, potom do družiny.
Keď zatvárali družinu, sedel som na wc s mobilom. Zaujalo ma video a hral som sa.
Zrazu som si uvedomil že je vonku tma. Chcel som ísť domov,
ale škola už bola zamknutá. Spomenul som si na pohodlné kreslá
v knižnici. Išiel som si tam ľahnúť, že tam počkám do rána. V noci
ma zobudil spev trpaslíkov z rozprávky. Išiel som sa teda pozrieť,
odkiaľ to ide. Dvere na knižnici boli otvorené. Po chodbe sa
prechádzalo dievča v červenej kapucni. Zrazu spoza rohu vyletel
prachový oblak , v ňom 2 prasiatka a za nimi vlk. V poslednej chvíli
stihli vbehnúť do murovaného domčeka 3. prasiatka a zachrániť sa
pred hladným vlkom. Zišiel som na dolné poschodie. Tam som narazil na stenu z tŕnia a kríkov,
v diaľke stál krásny zámok. Išiel som si radšej ľahnúť. Myslel som, že aj tak len snívam. Ráno
bolo v škole úplne ticho. Bolo už 9 hodín a za oknom svietilo slniečko. Vtom som si spomenul,
že včera bol piatok, takže dnes je sobota a do školy nik nepríde .
Rozhodol som sa ísť do kuchyne hľadať nejaké jedlo. Našiel som vajcia a olej, spravil som
si volské oká. Cely deň som kresli na tabuľu, behal po chodbách a ani poznámku som nedostal.
Prišiel večer, urobil som si večeru z toho, čo som našiel v kuchyni a ľahol som si spať. O 1:00
ma zase niečo zobudilo. Teraz to bol zvuk lokomotívy Tomáš, prišiel som pred domček
z perníkov, pri potoku spal vlk, mama koza mu zašívala brucho a zachránené kozliatka veselo
pobehovali okolo.
Takto som prežil (či presníval) celý víkend v škole. Keď som sa zobudil, už
bol pondelok. Všetko bolo ako v každé pondelkové ráno v škole. Chodby boli plne detí, kriku,
smiechu a radosti. Dodnes neviem či to bol sen alebo ...
Alex Zorvan
V škole počas noci
Žiaci piateho ročníka sme si s pani učiteľku urobili noc v škole. Bolo
nám veľmi veselo.
Keď sme išli spať, pani učiteľka nám rozprávala peknú rozprávku.
Všetci sme zaspali.
Mne sa prisnil sen o siedmych trpaslíkoch a Snehulienke. A aj
o Pinokiovi. Medzi tými trpaslíkmi som bol aj ja, Mário. Snehulienka ma
budila: „Mário, vstaň a poď sa hrať so mnou a s ostatnými trpaslíkmi.“ Vtom
mi aj Pinokio povedal: „Aj so mnou sa poď hrať. Ja sa som sám. Nemá sa so
mnou kto hrať. Hraj sa so mnou ty.“ „Dobre, budem sa s tebou hrať.
Vymysli ako!“ povedal som mu. Tak sme sa spolu hrali naháňačku.
Zrazu k nám prišiel Rumburak z Arabely. Veľmi sme sa zľakli.
Až tak, že som sa zobudil zo sna a zistil som, že som stále v škole.
A rozprávke je koniec.
Mário Gajdoš
Nečakané stretnutie na púšti
Jedného teplého dňa sa Janko Hraško prechádzal po púšti, ešteže mak v ruke
tašku s pitím.
Ako tak kráčal, mysliac si, že je v púšti určite úplne sám, stretol Červenú
Čiapočku. Dvakrát si pretrel oči, či sa mu to náhodou nesníva, ale bolo to tak.
Keď sa spamätal, zistil, že Čiapočka kričí:" Pomóóóóc! Pomóóóc!" Ju totiž
naháňal vlk.
Janko teda odhodil tašku a rýchlo jej utekal na pomoc. Na zemi ležal veľký kameň,
Janko ho zobral a hodil po vlkovi... Takto ho síce odlákal od Čiapočky, no
upozornil na seba. Čiapočkin záchranca bežal ako o život. Vlastne mu aj išlo o
život. Janko utekal čo mu sily stačili. A v tom zrazu pred ním stála oáza s krásnou
čistou vodou. Nešlo ani o to, že bola čistá, ako o to, že vlk nevedel plávať a utopil
sa.
Hraško bežal späť k Červenej Čiapočke. Našiel ju vysmädnutú a už nemali ani
kvapku vody. Vybrali sa naspäť do oázy, ale v tom začala piesočná búrka. Schúlili
sa do klbka a čakali, kým prestane. Keďže po každej búrke vyjde slnko, tak sa
skončila aj táto.
No smäd neprestal, práve naopak, bol ešte väčší. Jankovi napadlo, že by možno
hlbšie pod pieskom mohla byť voda. Začali obaja kopať. Čuduj sa svete, prekopali
sa do jadra Zeme. Po chvíli sa im začala chvieť zem pod nohami. Čiapočka
skríkla: "Zemetrasenieeee."
V tom sa na oblohe zjavil trojhlavý drak, priletel k nim, vyskočili mu na chrbát a
odniesol ich na bezpečné miesto.
Takto dopadol príbeh Janka a Čiapočky. Stali sa z nich najlepší kamaráti. Zažili
ešte veľa dobrodružstiev. A zažívajú stále, ak nepomreli.
Jana Molnárová
Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.